Prvý záznam o existencii farského kostola sv. Mikuláša je listina
z r. 1323, v ktorej sú uvedené hranice usadlostí Rišňovce a Alekšince (Lukačka 1996, s. 13). Stál na mieste vtedajšieho cintorína
v Dolných Rišňovciach. Kostrové pozostatky zo starého cintorína sa našli približne v mieste domu rod. Kumeryovej a Strhanovej. Ďalší autor uvádza, že miestny gotický kostol je v historických dokumentoch spomínaný aj v r. 1429 (Hudák 1984, s. 276) .

Kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici je po kaštieli druhou najstaršou stavbou v obci. Neskorobaroková jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom a  pristavanou sakristiou stojí v parku v centrálnej časti obce. Postavený bol v rokoch 1766-1775, vysvätený 5. júna 1775 a renovovaný v roku 1906, čo je uvedené aj na tabuli pred vchodom. Vnútorná výzdoba kostola je baroková a rokoková.
Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica sú polychrómované drevorezby baldachýnového typu z druhej polovice 18. storočia. Sú bohato zdobené z  bratislavskej donnerovskej dielne. Hlavný oltár je zdobený stĺpovou architektúrou s plastikami Najsvätejšej Trojice uprostred a plastikami sv. Petra (s kľúčmi) a sv. Pavla (s mečom) po stranách. V nadstavci sú ozdobné vázy, dvaja kľačiaci anjeli a tento motív sa opakuje aj na vrchole stĺpov. Dva bočné oltáre majú rokokovú výzdobu s drapériou a volútovými ozdobami. Bočný oltár zľava má plastiku Sedembolestnej Panny Márie a dvoch anjelov. Pravý bočný oltár je výjavom z Kalvárie s ukrižovaným Kristom, sv. Máriou Magdalénou a dvomi anjelmi. Tretí bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyhotovil v 70. rokoch minulého storočia miestny rodák Koloman Javor, otec kňazov Ferdinanda (zomrel v r. 2013) a Mariána. Kazateľnica v rokokovom slohu je bohato zdobená, v strede parapetu a na zvukovej spojovacej doske je umiestnený reliéf Dobrého pastiera, po bokoch sú sochy evanjelistov. Nad baldachýnom stojí socha evanjelistu s krížom a kotvou. Krstiteľnica z konca 18. storočia z červeného mramoru nesie črty klasicizmu. Vrchnák má bohato zdobený dekor prstenca. Na bočných stenách kostola sú inštalované reliéfy Krížovej cesty. Organ na chóre je dielom významného staviteľa organov Gustáva Adolfa Molnára z Brezovej pod Bradlom. História jeho stavby a život tvorcu boli prezentované počas Noci kostolov v roku 2011. Raritou medzi zvonmi na kostolnej veži je malý zvon sv. Cyrila a Metoda z roku 1747, ktorý bol náhodne nájdený na povale fary. Tu odpočíval neuveriteľných 150 rokov. Do veže bol inštalovaný pri 230. výročí od postavenia kostola v r. 2005. Koncom mája 2012 boli partiou nadšencov opravené hodiny na kostolnej veži a počas Noci kostolov 1. júna 2012 bol zvon, pomenovaný „najstarší Rišňovan“, vysvätený a uvedený do činnosti. Hodiny spolu zo zvonom odbíjajú presný čas každú polhodinu (jeden úder) a celú hodinu (podľa počtu hodín).

Interiér chrámu bol vymaľovaný v roku 1989, kedy bolo obnovené pozlátenie obetného stola, kazateľnice a oltárov. Ďalšie opravy nasledovali v roku 1997 (vonkajšia omietka) a najnovšie vymaľovanie interiéru v dvoch etapách, a to koncom roku 2009 a začiatkom roku 2010. Duchovnosť sakrálnej stavby je umocnená nielen nádhernou výzdobou, ale aj maľovanými vitrážami s biblickými motívmi. V apríli 2014 bola osadená nová vitráž nad hlavným oltárom. Kostol je v noci osvetlený svietidlami, ktoré z neho robia dominantu viditeľnú zo všetkých strán. Podrobné informácie o kostole a jeho histórii sú uvedené v publikácii „Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach“, ktorej autorom je Ing. Anton Daniš.

Literatúra:

Daniš, A.: Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach, Farský úrad v spolupráci s Obecným úradom v Rišňovciach, 2005

Kolektív autorov: Súpis pamiatok na Slovensku, 3. zv., Bratislava, Obzor, 1968

Gergelyi, O.: Historické organy na Slovensku, Bratislava, Opus, 1982, s. 317-319

Lukačka, J. Alekšince v stredoveku. In Alekšince 1156-1996, Alekšince, 1996, s. 13

Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku (súpis a historický vývoj), Bratislava, 1984, s. 276

Fara

Sídlo farského úradu pre veriacich Rišňoviec, Kľačian a Sasinkova.
Postavená bola v rokoch 1938-1939. Správcovia fary venovali veľkú pozornosť kostolu aj údržbe fary, čo je vidno na jej zachovalom stave. Na čelnej stene je kamenný reliéf predstavujúci zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má po pravej strane anjela a vľavo vojaka s kopijou. Ide o 15. zastavenie z tzv. novej krížovej cesty, ktoré kvôli symetrii nebolo inštalované v kostole, ale bolo zopár rokov uložené na fare.

Za pôsobenia pána dekana Vdp. Jozefa Loziňáka bolo primurované na budovu fary. V areáli fary je od roku 2004 z bývalej hospodárskej budovy zriadené Pastoračné centrum blahoslavenej Zdenky Schellingovej. Na priečelie fary bol v decembri 2012 umiestnený erb farnosti.