Prehliadka múzea je možná iba na základe telefonickej objednávky.
Kontakt:
Mgr. Alena Šimorová: 037 7828 108
951 21 Rišňovce 259
Tel: 037 7828 108
E-mail:
Renesančný kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti zriadené múzeum
M. I. Kutuzova je najstaršou budovou v obci. Rekonštrukcia bola prevedená v rokoch 2010 – 2012 z iniciatívy starostu obce Karola Laboša. Financovanie bolo pokryté z európskych fondov a časť z prostriedkov obce. Práce prebiehali pod dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Nitre, aby boli zachované všetky prvky historického charakteru objektu. V kaštieli prenocoval v dňoch medzi 15. – 17. decembrom 1805 veľký ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov po porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk s armádou Napoleona v bitke pri Slavkove (2. decembra 1805).
V dobových dokumentoch sa uvádza: „....generalis Kutasson Nittria ad Réscény reversam esse“....a dátum 15. a 17. december 1805. K založeniu expozície múzea aktívne prispelo veľvyslanectvo Ruskej federácie a Ruské centrum vedy a kultúry (RCVK) v Bratislave. Pomoc a odborné poradenstvo pri vyhľadávaní a inštalácii exponátov poskytol historik Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.
Výstavba kaštieľa sa datuje do začiatku druhej polovice 16. storočia. Mal podobu trojpriestorovej blokovej prízemnej a jednotraktovej podpivničenej stavby. V stavebnej histórii boli zachytené štyri vývinové etapy. Prvá stavebná úprava prebehla v prvej tretine 17. storočia, kedy bola stavba obnovená a zväčšená o trojpriestorový trakt a tiež bola zvýšená o druhé nadzemné podlažie. Novo pristavená časť nebola podpivničená. Nálezy obhorených murív a omietok, ktoré prislúchajú prvej stavebnej etape sú dávané do súvislosti s požiarmi obce v poslednej štvrtine 16. storočia. Suterén a priestory nadzemnej časti boli zaklenuté valenými klenbami s hrebienkovými lunetami. Do centra budovy bolo vložené schodisko, prístupné zo vstupnej siene. Úprava fasády maľovanou geometrickou výzdobou je datovaná do prvej štvrtiny 18. storočia. Zvyšky sa našli na rozmedzí podlaží. Tretia etapa úprav bola zameraná na interiér, a to strednú miestnosť v dnešnom južnom trakte, čiernu kuchyňu s otvoreným ohniskom a priestor na poschodí s vyústením schodiska, v dôsledku vybudovania centrálnych komínových prieduchov. Pravdepodobne bol vtedy v strednej miestnosti severného traktu na poschodí vybudovaný krb s použitím renesančných a gotických architektonických článkov na orámovanie jeho otvorov.
Rano-baroková stavebná úprava bola posledná, pričom renesančný objekt bol ponechaný v jeho dispozičnej štruktúre. Predpokladá sa, že práve v tomto období bola do miesta pivničného vetracieho priestoru osadená a na otvor upravená kamenná nápisová tabuľa s datovaným rokom 1629. Žiaľ vysekaním otvoru bola tabuľa znehodnotená. Ďalšie úpravy súviseli so zmenou využitia objektu a narušili celistvosť stavby. V kaštieli bola v rokoch 1945 – 1967 Štátna meštianska škola. Neskoršie využitie kaštieľa už bolo viac menej na skladové účely, neudržiaval sa, a preto začal postupne chátrať. V roku 1994 realizoval Slovenský pamiatkový ústav, stredisko Nitra, hĺbkový pamiatkový výskum, ktorý robila Mgr. Soňa Zrubcová.
Kaštieľ sa nachádza v strede obce, na voľnom priestranstve neďaleko kostola. Od 2. júla 1993 bol rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zapísaný v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok. Parcela kaštieľa je zo severnej strany ohraničená prízemnou budovou a miestnou komunikáciou, ktorá smeruje ku kostolu. Tento objekt bol nazývaný „bašty“ a v minulosti mal obvodový múr členený dvomi oblými výstupkami, ktoré dnes už neexistujú. Boli odstránené v 20. storočí, ale sú zachytené v staršej pozemkovej mape. Predpokladá sa, že to boli zvyšky opevnenia kaštieľa, ku ktorému bola z vnútornej strany pristavaná jednopodlažná budova (dnes obchody a lekáreň). Na západnej strane od kaštieľa stojí jednopodlažná budova, podľa ústneho podania obydlie posledného majiteľa kaštieľa, statkára Františka Němca (dnes zdravotné stredisko).
O vlastníkoch kaštieľa nemáme veľa informácií. Matej Bel v 4. zväzku Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica (r. 1742) uvádza: „...Horné a Dolné Rišňovce, v súčasnosti jedna usadlosť, sú späté s rodom Rišňovský, kaštieľ poškodený tureckými vojnami a inými s nimi súvisiacimi udalosťami, patria kompossesorátu rodu Sandor“. O tomto rode je v súčasnosti k dispozícii iba zopár údajov, napr. Mikuláš Šándor dal pristaviť ku kostolu sakristiu. Mikulášov syn Žigmund postavil svojej zosnulej manželke Johane na dolnorišňovskom cintoríne kaplnku. Mali tri deti, Rudolfa, Ludoviku a Teréziu. Syn Rudolf bol najbohatším zemepánom Dolných Rišňoviec. Za manželku mal Annu Majthényi z rodu významných uhorských šľachticov. Počas výstavby kostola bola na poschodí kaštieľa zriadená súkromná kaplnka, kde boli dočasne slúžené bohoslužby. O súhlas požiadal gróf Imrich Bošányi trnavského biskupa Jána Galgóciho, ktorý tejto žiadosti 20. novembra 1772 vyhovel.
V písomných prameňoch je uvedené, že koncom 19. storočia bola obec v majetku Pavla Weisza a neskôr grófa Kuffnera zo Sládkovičova (až do r. 1918). Krátku dobu patril kaštieľ aj barónke z Kállas pri Nitre. Po rozparcelovaní majetkov dostal časť statkár František Němec, ktorému patril kaštieľ až do konca 2. svetovej vojny.
Pamiatková obnova zahŕňala zafixovanie zachovaných originálov
renesančnej a barokovej omietkovej vrstvy, výtvarnej výzdoby, reštaurovanie kamenných šambrán okien, omietkových šambrán, vstupného kamenného portálu, nápisovej tabule, dochovaných výplní otvorov okien a zárubní, úprav okenných otvorov, doplnenie okenných lištových šambrán, kamenného portálu kozuba a kamenných portálov vyberacích otvorov komínov, obnovu schodiskových stupňov v prízemí a tiež výplní otvorov – kovových ochranných mreží. Železné dvierka komínových prieduchov a dvere na povalu sú pôvodnými súčasťami kaštieľa. Tento pamätník našej histórie by bol bez pomoci a rekonštrukcie v dohľadnom čase iba smutnou ruinou. Namiesto toho sa stal ozdobou centra obce. Expozíciu múzea je plánované rozšíriť o zbierkové predmety zo života našich predkov, prípadne nové informácie z histórie.
Literatúra:
Bel, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica, Tomus Quartus, Wien, 1742, s. 406
Kujovský, Rudolf: Rišňovce 1272-1997, Rišňovce, Obecný úrad, 1997
Zrubcová, Soňa: Rišňovce – kaštieľ, pamiatkový výskum, 1994
A R CH Í V ....
Záujmové združenie bolo od 01.01.2022 zrušené. Všetky aktivity združenia boli presunuté na Obec Rišňovce. Založené bolo dňa 13.10.2009. Hlavnou úlohou Záujmového združenia bola správa kultúrnych aktivít v múzeu, ktoré bolo zriadené v priestoroch zrekonštruovaného kaštieľa. Ďalšími aktivitami združenia boli: nadobúdanie zbierkových predmetov, organizácia a zabezpečovanie kultúrnych a spoločenských podujatí v obci, propagácia kultúrnej činnosti na verejnosti, knižničná činnosť, výstavná činnosť a iné. Prvým riaditeľom Záujmového združenia bol Ing. Patrik Rovný, PhD. Od 1. júla 2015 vykonávala túto činnosť Helena Ziburová, ktorá je zároveň knihovníčkou v Obecnej knižnici a kronikárkou obce.
V roku 2010 organizovalo Záujmové združenie Rišňovce významné podujatia. Prvým bola „Filatelistická výstava Rišňovce 2010“. Išlo o výstavu 2. stupňa, kde boli vystavovateľmi filatelisti z celého Slovenska ale aj zo zahraničia. Výstava sa konala v priestoroch Kultúrneho domu. Bližšie informácie sú uvedené v katalógu výstavy. Pri príležitosti konania výstavy bola vydaná nová pohľadnica Rišňoviec a tiež aj príležitostná pečiatka. Združenie sa podieľalo na organizácii kultúrneho leta.
Koncom roka 2010 začala rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa. Po renovácii dostal názov „Múzeum Rišňovce M. I. Kutuzova“. Slávnostné otvorenie 1. septembra 2012 bolo spojené s odhalením sochy „Dobrý anjel sveta“ za účasti vzácnych ruských hostí a stoviek občanov.
V múzeu je inštalovaná stála expozícia kópií historických listín týkajúcich sa histórie obce a pobytu Kutuzova v obci. Veľký ruský vojvodca Kutuzov (známy hlavne z napoleonských vojen) sa v Rišňovciach zastavil so svojím početným vojskom po bitke pri Slavkove na dva dni. Jeho ďakovný list je ústredným dokumentom expozície. Sadu obrazov do múzea namaľoval akad. maliar Alexander Kabanov a bustu Kutuzova vyhotovil významný ruský sochár Grigorij Potockij.
V súčasnosti je v dolných priestoroch kaštieľa inštalovaná stála expozícia predmetov ľudovej kultúry.
V Rišňovciach sa uskutočnila historická konferencia 210. výročie bitky pri Slavkove.
...Čítajte viac: klik sem ...SME.sk
Výstava obrázkov ruských detí otvorená pri príležitosti konferencie k 210. výročiu bitky troch cisárov (Slavkov, 2.12.1805). Usporiadateľ: Ruské veľvyslanectvo.
Fotky z výstavy ..klik.. Foto: Katka
Dátum: 27.12.2015
PATCHWORK výstava prác Aleny Ziburovej z Brezovej pod Bradlom (..klik..) Foto: Katka
PDF Štatút - Záujmové združenie Rišňovce
Filatelistická výstava II. stupňa
Pohľadnica Rišňovce
