Prvá písomná zmienka o obci pochádza z  30. apríla 1272. Uhorský kráľ Štefan (1270-1290) udelil synom Euronga, a to Dominikovi (jobagión hradu Nitra), Edeuchovi (predstavený služobníkov), Štefanovi (bez uvedenia postavenia) a ich príbuzným (bez uvedenia mien) niekoľko usadlostí a medzi nimi aj Rechen (Dolné Rišňovce), pravdepodobne za pomoc v boji proti českému a uhorskému panovníkovi Přemyslovi Otakarovi II. (1253-1278). V lete roku 1941 našiel Jozef Antušek so svojím sluhom Dominikom Šturmom pri obrábaní poľa v časti Fizardov, dnes Tizardov (z Fűzerdő – vŕbový les) jednostranne tlačené mince tzv. brakteáty. Obec ležala pri hlavnej ceste medzi starobylou Nitrou a Hlohovcom. Tento priestor bol osídlený od pradávna, čomu nasvedčujú aj archeologické nálezy. V historických dokumentoch sú Dolné Rišňovce spomínané ako Rechen (r.1272, r.1274), Alsó-Recsény a Dolne Rissowcze (r.1773), v nemeckej verzii Unter Ritschen a v slovenskej verzii Ryssňowce (r.1808), v pomaďarčenej forme Alsó-Recsény (r.1863-1918). Horné Rišňovce boli nazývané Kysrechen (Kisrécsény, Malé Rišňovce, r.1388), Felsö-Recsény (r.1863-1918). Okrem týchto dvoch základných častí obce sa spomínajú usadlosti Geňov (Gunu r.1624) a usadlosť Komoča (Kamocsa r. 1565), ako majetok Récsényovcov. Neskoršími zemepánmi obce boli rodiny Bossanyovcov, Motesiczkých, Majthényovcov a Sándorovcov. Obec vzdorovala nájazdom Turkov a bola dvakrát vypálená. Horné Rišňovce v r. 1576 a Dolné Rišňovce v r. 1599. Pravdepodobne bola vypálená a vyrabovaná aj za bojov Přemysla Otakara II. V období tureckých nájazdov už existoval v Dolných Rišňovciach renesančný kaštieľ. Je významný tým, že v ňom prenocoval v dňoch medzi 18. – 19. decembrom 1805 maršal Kutuzov po bitke pri Slavkove (2. decembra 1805). V súčasnosti je v ňom zriadené múzeum M. I. Kutuzova. Rišňovce prechádzali do vlastníctva statkárov. Koncom 19. storočia bola obec v majetku Pavla Weisza a neskôr grófa Kufnera zo Sládkovičova (až do r. 1918). Po rozparcelovaní majetkov dostal časť statkár František Němec. Založil ovocnú škôlku o výmere asi 22 ha, ktorá bola v tom období najväčšia na Slovensku. Nová etapa obce sa začala po vzniku prvej ČSR (28. októbra 1918). Obe obce Dolné aj Horné Rišňovce boli zlúčené 9. septembra 1926. Do obdobia 1. Slovenského štátu spadá manifestácia príslušníkov HSĽS dňa 5. februára 1939, na ktorej rečnil Alexander Mach, neskorší minister vnútra. Na tomto stretnutí sa Mach vyslovil za samostatnosť Slovenska a jeho slová sú vyryté na tabuli pôvodného dvojramenného cyrilo-metodského dvojkríža. Kríž bol postavený v parku pred kostolom a slávnostne odhalený 4. júna 1939. Život obyvateľov výrazne poznačili obidve svetové vojny, v ktorých veľa občanov padlo. Obec bola oslobodená 1. apríla 1945 na Veľkonočnú nedeľu. V súčasnosti je moderná a upravená. Pribudli nové bytovky a realizované boli investičné projekty. Na revitalizáciu centra obce boli využité štátne dotácie a európske fondy.     

Literatúra:
Slovenská numizmatika X.: Bratislava, Slovenská akadémia vied, Veda, 1989, s. 155-156
Kujovský, R.: Rišňovce 1272-1997, Rišňovce, Obecný úrad, 1997
Daniš, A.: Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach, Farský úrad v spolupráci s Obecným úradom v Rišňovciach, 2005
Kronika I. a II. zväzok