Múzeum RIŠŇOVCE M.I.Kutuzova

Prehliadku múzea je možné si objednať počas stránkových hodín obecného úradu.

Renesančný kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti zriadené múzeumMuzeum_Kutuzova_Risnovce_1
M. I. Kutuzova je najstaršou budovou v obci. Rekonštrukcia bola prevedená v rokoch 2010 – 2012 z iniciatívy starostu obce Karola Laboša. Financovanie bolo pokryté z európskych fondov a časť z prostriedkov obce. Práce prebiehali pod dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Nitre, aby boli zachované všetky prvky historického charakteru objektu. V kaštieli prenocoval v dňoch medzi 15. – 17. decembrom 1805 veľký ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov po porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk s armádou Napoleona v bitke pri Slavkove (2. decembra 1805).

V dobových dokumentoch sa uvádza: „....generalis Kutasson Nittria ad Réscény reversam esse“....a dátum 15. a 17. december 1805. K založeniu expozície múzea aktívne prispelo veľvyslanectvo Ruskej federácie a Ruské centrum vedy a kultúry (RCVK) v Bratislave. Pomoc a odborné poradenstvo pri vyhľadávaní a inštalácii exponátov poskytol historik Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.

Výstavba kaštieľa sa datuje do začiatku druhej polovice 16. storočia. Mal podobu trojpriestorovej blokovej prízemnej a jednotraktovej podpivničenej stavby. V stavebnej histórii boli zachytené štyri vývinové etapy. Prvá stavebná úprava prebehla v prvej tretine 17. storočia, kedy bola stavba obnovená a zväčšená o trojpriestorový trakt a tiež bola zvýšená o druhé nadzemné podlažie. Novo pristavená časť nebola podpivničená. Nálezy obhorených murív a omietok, ktoré prislúchajú prvej stavebnej etape sú dávané do súvislosti s požiarmi obce v poslednej štvrtine 16. storočia. Suterén a priestory nadzemnej časti boli zaklenuté valenými klenbami s hrebienkovými lunetami. Do centra budovy bolo vložené schodisko, prístupné zo vstupnej siene. Úprava fasády maľovanou geometrickou výzdobou je datovaná do prvej štvrtiny 18. storočia. Zvyšky sa našli na rozmedzí podlaží. Tretia etapa úprav bola zameraná na interiér, a to strednú miestnosť v dnešnom južnom trakte, čiernu kuchyňu s otvoreným ohniskom a priestor na poschodí s vyústením schodiska, v dôsledku vybudovania centrálnych komínových prieduchov. Pravdepodobne bol vtedy v strednej miestnosti severného traktu na poschodí vybudovaný krb s použitím renesančných a gotických architektonických článkov na orámovanie jeho otvorov.

Rano-baroková stavebná úprava bola posledná, pričom renesančný objekt bol ponechaný v jeho dispozičnej štruktúre. Predpokladá sa, že práve v tomto období bola do miesta pivničného vetracieho priestoru osadená a na otvor upravená kamenná nápisová tabuľa s datovaným rokom 1629. Žiaľ vysekaním otvoru bola tabuľa znehodnotená. Ďalšie úpravy súviseli so zmenou využitia objektu a narušili celistvosť stavby. V kaštieli bola v rokoch 1945 – 1967 Štátna meštianska škola. Neskoršie využitie kaštieľa už bolo viac menej na skladové účely, neudržiaval sa, a preto začal postupne chátrať. V roku 1994 realizoval Slovenský pamiatkový ústav, stredisko Nitra, hĺbkový pamiatkový výskum, ktorý robila Mgr. Soňa Zrubcová.

Muzeum_Kutuzova_Risnovce_2Kaštieľ sa nachádza v strede obce, na voľnom priestranstve neďaleko kostola. Od 2. júla 1993 bol rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zapísaný v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok. Parcela kaštieľa je zo severnej strany ohraničená prízemnou budovou a miestnou komunikáciou, ktorá smeruje ku kostolu. Tento objekt bol nazývaný „bašty“ a v minulosti mal obvodový múr členený dvomi oblými výstupkami, ktoré dnes už neexistujú. Boli odstránené v 20. storočí, ale sú zachytené v staršej pozemkovej mape. Predpokladá sa, že to boli zvyšky opevnenia kaštieľa, ku ktorému bola z vnútornej strany pristavaná jednopodlažná budova (dnes obchody a lekáreň). Na západnej strane od kaštieľa stojí jednopodlažná budova, podľa ústneho podania obydlie posledného majiteľa kaštieľa, statkára Františka Němca (dnes zdravotné stredisko).

O vlastníkoch kaštieľa nemáme veľa informácií. Matej Bel v 4. zväzku Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica (r. 1742) uvádza: „...Horné a Dolné Rišňovce, v súčasnosti jedna usadlosť, sú späté s rodom Rišňovský, kaštieľ poškodený tureckými vojnami a inými s nimi súvisiacimi udalosťami, patria kompossesorátu rodu Sandor“. O tomto rode je v súčasnosti k dispozícii iba zopár údajov, napr. Mikuláš Šándor dal pristaviť ku kostolu sakristiu. Mikulášov syn Žigmund postavil svojej zosnulej manželke Johane na dolnorišňovskom cintoríne  kaplnku. Mali tri deti, Rudolfa, Ludoviku a Teréziu. Syn Rudolf bol najbohatším zemepánom Dolných Rišňoviec. Za manželku mal Annu Majthényi z rodu významných uhorských šľachticov. Počas výstavby kostola bola na poschodí kaštieľa zriadená súkromná kaplnka, kde boli dočasne slúžené bohoslužby. O súhlas požiadal gróf Imrich Bošányi trnavského biskupa Jána Galgóciho, ktorý tejto žiadosti 20. novembra 1772 vyhovel.

V písomných prameňoch je uvedené, že koncom 19. storočia bola obec v majetku Pavla Weisza a neskôr grófa Kuffnera zo Sládkovičova (až do r. 1918). Krátku dobu patril kaštieľ aj barónke z Kállas pri Nitre. Po rozparcelovaní majetkov dostal časť statkár František Němec, ktorému patril kaštieľ až do konca 2. svetovej vojny.

Pamiatková obnova zahŕňala zafixovanie zachovaných originálovMuzeum_Kutuzova_Risnovce_3
renesančnej a barokovej omietkovej vrstvy, výtvarnej výzdoby, reštaurovanie kamenných šambrán okien, omietkových šambrán, vstupného kamenného portálu, nápisovej tabule, dochovaných výplní otvorov okien a zárubní, úprav okenných otvorov, doplnenie okenných lištových šambrán, kamenného portálu kozuba a kamenných portálov vyberacích otvorov komínov, obnovu schodiskových stupňov v prízemí a tiež výplní otvorov – kovových ochranných mreží. Železné dvierka komínových prieduchov a dvere na povalu sú pôvodnými súčasťami kaštieľa. Tento pamätník našej histórie by bol bez pomoci a rekonštrukcie v dohľadnom čase iba smutnou ruinou. Namiesto toho sa stal ozdobou centra obce. Expozíciu múzea je plánované rozšíriť o zbierkové predmety zo života našich predkov, prípadne nové informácie z histórie.

Literatúra:

Bel, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica, Tomus Quartus, Wien, 1742, s. 406

Kujovský, Rudolf: Rišňovce 1272-1997, Rišňovce, Obecný úrad, 1997

Zrubcová, Soňa: Rišňovce – kaštieľ, pamiatkový výskum, 1994


Kamenná nápisová tabuľa

Kamenna_napisova_tabula_1Pri pátraní po histórii obce sa kronikárke obce podarilo nájsť pozoruhodný záznam vo fonde Slovenskej národnej knižnice v Martine. Bol to článok Jána Hunku o kamennej nápisovej tabuli. Tabuľa bola v minulosti (zrejme pri prestavbe) osadená v okne prístavby a zároveň vchodu do pivnice. Pri rekonštrukcii kaštieľa v roku 2011 bol tento vchod zbúraný, tabuľa vyčistená a uložená ako vzácny historický artefakt na prízemí múzea. Tabuľa má rozmery 67 x 70 cm, hrúbka kameňa 20 cm. V strede tabule bol vyrezaný otvor o rozmeroch 30 x 40 cm. Aký má vzťah ku kaštieľu je ťažko povedať, nakoľko sa nezachovali žiadne písomné záznamy. Historik Ján Hunka čiastočne doplnil latinský záznam v mieste vyrezaného otvoru a dozvedáme sa z neho nasledovné:

Preklad textu:Kamenna_napisova_tabula_2
1. riadok     S Pána Boha
2. riadok     pomocou Ladislav
3. riadok     a ......................dez
4. riadok     Lav ..............šľachtici
5. riadok     Nitrianskej župy
6. riadok     a Le .................z tureckého
7. riadok     zajatia
8. riadok     boli vykúpení
9. riadok     roku + Pána Krista 1629

Literatúra:

Hunka, Ján: Epigrafická pamiatka z kaštieľa v Rišňovciach

Zdroj: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1998, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2000, s. 93-94