Youtube kanál s videami obce

Zverejňovanie

Nahlásenie stavu vodomeru

História

Pohľad na starú ulicu pri kostolePrvá písomná zmienka o obci pochádza z  30. apríla 1272. Uhorský kráľ Štefan (1270-1290) udelil synom Euronga, a to Dominikovi (jobagión hradu Nitra), Edeuchovi (predstavený služobníkov), Štefanovi (bez uvedenia postavenia) a ich príbuzným (bez uvedenia mien) niekoľko usadlostí a medzi nimi aj Rechen (Dolné Rišňovce), pravdepodobne za pomoc v boji proti českému a uhorskému panovníkovi Přemyslovi Otakarovi II. (1253-1278). V lete roku 1941 našiel Jozef Antušek so svojím sluhom Dominikom Šturmom pri obrábaní poľa v časti Fizardov, dnes Tizardov (z Fűzerdő – vŕbový les) jednostranne tlačené mince tzv. brakteáty. Obec ležPohad_na_star_katieala pri hlavnej ceste medzi starobylou Nitrou a Hlohovcom. Tento priestor bol osídlený od pradávna, čomu nasvedčujú aj archeologické nálezy. V historických dokumentoch sú Dolné Rišňovce spomínané ako Rechen (r.1272, r.1274), Alsó-Recsény a Dolne Rissowcze (r.1773), v nemeckej verzii Unter Ritschen a v slovenskej verzii Ryssňowce (r.1808), v pomaďarčenej forme Alsó-Recsény (r.1863-1918). Horné Rišňovce boli nazývané Kysrechen (Kisrécsény, Malé Rišňovce, r.1388), Felsö-Recsény (r.1863-1918).Kostol Okrem týchto dvoch základných častí obce sa spomínajú usadlosti Geňov (Gunu r.1624) a usadlosť Komoča (Kamocsa r. 1565), ako majetok Récsényovcov. Neskoršími zemepánmi obce boli rodiny Bossanyovcov, Motesiczkých, Majthényovcov a Sándorovcov. Obec vzdorovala nájazdom Turkov a bola dvakrát vypálená. Horné Rišňovce v r. 1576 a Dolné Rišňovce v r. 1599. Pravdepodobne bola vypálená a vyrabovaná aj za bojov Přemysla Otakara II. V období tureckých nájazdov už existoval v Dolných Rišňovciach renesančný kaštieľ. Je významný tým, že v ňom prenocoval v dňoch medzi 18. – 19. decembrom 1805 maršal Kutuzov po bitke pri Slavkove (2. decembra 1805). V súčasnosti je v ňom zriadené múzeum M. I. Kutuzova. Rišňovce prechádzali do vlastníctva statkárov. Koncom 19. storočia bola obec v majetku Pavla Weisza a neskôr grófa Kufnera zo Sládkovičova (až do r. 1918). Po rozparcelovaní majetkov dostal časť statkár František Němec. Založil ovocnú škôlku o výmere asi 22 ha, ktorá bola v tom období najväčšia na Slovensku. Nová etapa obce sa začala po vzniku prvej ČSR (28. októbra 1918). Obe obce Dolné aj Horné Rišňovce boli zlúčené 9. septembra 1926. Pohad_z_kostolnej_vee_na_dvojkrDo obdobia 1. Slovenského štátu spadá manifestácia príslušníkov HSĽS dňa 5. februára 1939, na ktorej rečnil Alexander Mach, neskorší minister vnútra. Na tomto stretnutí sa Mach vyslovil za samostatnosť Slovenska a jeho slová sú vyryté na tabuli pôvodného dvojramenného cyrilo-metodského dvojkríža. Kríž bol postavený v parku pred kostolom a slávnostne odhalený 4. júna 1939. Život obyvateľov výrazne poznačili obidve svetové vojny, v ktorých veľa občanov padlo. Obec bola oslobodená 1. apríla 1945 na Veľkonočnú nedeľu. V súčasnosti je moderná a upravená. Pribudli nové bytovky a realizované boli investičné projekty. Na revitalizáciu centra obce boli využité štátne dotácie a európske fondy.     

Literatúra:
Slovenská numizmatika X.: Bratislava, Slovenská akadémia vied, Veda, 1989, s. 155-156
Kujovský, R.: Rišňovce 1272-1997, Rišňovce, Obecný úrad, 1997
Daniš, A.: Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach, Farský úrad v spolupráci s Obecným úradom v Rišňovciach, 2005
Kronika I. a II. zväzok